Veronika Maťašovská: Vermikompostér sa hodí kamkoľvek, kde produkujeme biologicky rozložiteľný odpad
Obsah článku
- Viac ako 45 % odpadu, ktoré každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje, tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Ako s ním najvhodnejšie naložiť?
- Môžu kompostovať aj ľudia, ktorí žijú v bytoch?
- Na akom princípe vermikompostovanie funguje?
- Čo všetko môže ísť do bioodpadu?
- Pomocou vermikompostéra si môžu aj obyvatelia bytoviek vyrobiť kvalitné organické hnojivo. Čo však potom s ním?
- Čo v prípade, že chce ísť človek na dovolenku, prežijú dážďovky týždeň či dva bez prísunu nového odpadu?
- Zmenil sa v posledných rokoch prístup ľudí k odpadu? Triedia odpad viac? A snažia sa ho produkovať menej?
- Riadite sa heslom "Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne". Ako to v praxi funguje?
- Mohli by ste dať našim čitateľom nejaké tipy, ako pristupovať k odpadu zodpovednejšie?
Produkovať menej odpadu a bioodpad separovať a vyrábať z neho kvalitné organické hnojivo môže každý – ľudia žijúci v domoch i bytoch. Základom je začať od takých maličkostí ako je nosenie si vlastnej tašky a nekupovanie plastových či kupovanie bezobalových potravín a drogérie. A biologicky rozložiteľný odpad stačí spracovávať pomocou vermikompostérov. Zdá sa vám to náročné?
O vermikompostéroch a triedení odpadov sme sa rozprávali s Veronikou Maťašovskou zo Zemito.
Viac ako 45 % odpadu, ktoré každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje, tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Ako s ním najvhodnejšie naložiť?
Biologický odpad, aj keď si to mnohí z nás neuvodomujú, nielenže tvorí takmer polovicu zmesového odpadu, ktorý vzniká v našich domácnostiach, ale navyše spôsobuje problémy pri jeho likvidácii v spaľovniach (je vlhký a zadúša žiar, ktorý treba potom opätovne rozdúchavať, čo spotrebúva veľa energie). Preto je ideálne ho separovať a ďalej spracovávať pomocou kompostérov. Pre ľudí v domoch je to prirodzené – zvyšky z kuchyne buď putujú do záhradných kompostérov, alebo sa primiešavajú do krmiva pre hospodárske zvieratá.
Môžu kompostovať aj ľudia, ktorí žijú v bytoch?
Určite áno. Kompostovanie v byte je aktuálne veľkým trendom. Nielenže vám to zníži produkciu odpadu, ale v bytových kompostéroch dokážete zvyšky z kuchyne premienať na veľmi kvalitné hnojivo.
Na akom princípe vermikompostovanie funguje?
Vo vermikompostéri žijú dážďovky, ktoré si pochutnávajú na našich zvyškoch a premieňajú ich na už spomínaný kompost. Na kompostovanie sa dajú použiť 3 druhy dážďoviek, a to Eisenia fetida (hnojivka), kalifornské dážďovky, Dendrobaena Veneta. Avšak z týchto druhov sú najlepšie k domácemu kompostovaniu kalifornské dážďovky, pretože sú väčšie, žravějšie a rýchlejšie sa rozmnožujú. Dokážu rýchlo spracovať bioodpad z vašej kuchyne a nevydávajú pri tom žiadny zápach. Dážďovky sú náchylnejšie na teplotu, a preto odporúčame vermikompostér umiestniť vo vnútri bytu, aby nezahynuli kvôli teplu či zime. Ideálna je izbová teplota 20 °C. Odporúčané množstvo násady do vermikompostéru je asi okolo 2 000 – 3 000 dážďoviek, čo je približne 2,5 kg. Zvyčajne si môžete zakúpiť dážďovky spolu s vermikompostérom. Tak to funguje aj u nás.
Čo všetko môže ísť do bioodpadu?
Najviac im chutí čajová a kávová usadenina. V čajových vrecúškach sa dážďovky často aj rozmnožujú :) Potom šupky od akejkoľvek zeleniny, ovocné šupky, ohryzok z jablka, zelená vňať a tiež rozdrvené škrupiny z vajec, ktoré hnojivo doplňujú ešte o vápnik. Ak máte vermikompostér dobre zabehnutý, dážďovky sú schopné spracovať aj papierové obrúsky. Zo začiatku treba byť opatrný a podávať dážďovkám menšie množstvo potravy, aby sa rozjedli :)
Nechutia im však výrazné chute. Nie je vhodné do kompostéra dávať väčšie množstvo odpadu z citrusových plodov, zvyšky od zázvoru a cibule. Do vermikompostéru nepatria kôstky, kosti, mäso, mliečne výrobky, mastné výrobky, olej, masť a iné ďalšie tuky.
Pomocou vermikompostéra si môžu aj obyvatelia bytoviek vyrobiť kvalitné organické hnojivo. Čo však potom s ním?
Hnojivo, ktoré dážďovky vyprodukujú, je jedno z najhodnotnejších vôbec. Je bohaté na minerálne látky, enzýmy a živiny. Exkrementy dážďoviek v sebe majú hormóny mladosti, hormóny stimulujúce rast a voľné aminokyseliny. Tie vysoko zvyšujú rast rastlín (asi o 20 %). Vermikompostér sa hodí kamkoľvek, kde produkujeme biologicky rozložiteľný odpad. Napríklad do bytu, kancelárie alebo aj do škôl a škôlok, kde je využívaný aj k vzdelávaniu detí. Deti si následne môžu zo vzniknutého substrátu aj sami niečo vypestovať.
Rastliny, ktoré sú hnojené týmto substrátom, sú zdravšie a nenapadajú ich choroby a patogény. Majú oveľa väčšiu biomasu, viac kvetov, plodov a majú značne viac vitamínov ako rastliny, ktoré sa hnoja umelými hnojivami.
Čo v prípade, že chce ísť človek na dovolenku, prežijú dážďovky týždeň či dva bez prísunu nového odpadu?
Dážďovky sa samy redukujú podľa dostatku potravy, keď im dodávate veľa potravy, množia sa, a keď ich necháte po dobu dovolenky bez potravy, dážďovky sa samy zredukujú na ideálne množstvo. Bez potravy vydržia okolo 1 mesiaca. Ak by ste však mali odísť na ešte dlhšiu dobu, zverte radšej vermikompostér s vašimi pomocníkmi niekomu do starostlivosti.
Zmenil sa v posledných rokoch prístup ľudí k odpadu? Triedia odpad viac? A snažia sa ho produkovať menej?
Určite áno. Tá masívna kampaň, ktorá je všade na svete, sa nedá nevšimnúť a našťastie má na ľudí pozitívny vplyv. Ide najmä o mladšiu generáciu, ktorá sa naozaj snaží správať uvedomelo. Máme z toho veľkú radosť. Vidíme to napríklad aj na spomínanom kompostovaní v bytoch, kedy stále viac a viac ľudí si kupuje vermikompostéry. Teší ich myšlienka, že z odpadu, ktorý by skončil v spaľovni, dokážu vytvoriť niečo veľmi hodnotné, čo v konečnom dôsledku pomáha, aby naše prostredie bolo ešte zelenšie.
Riadite sa heslom "Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne". Ako to v praxi funguje?
Je to v podstate veľmi jednoduché. Stačí, ak sa človek začne nad vecami trochu zamýšľať a spomenie si, ako to robili naše babky. Tá moja si vždy na nákup brala vlastnú tašku. Úplne jednoduchá vec. A teraz si predstavte, že by to robili všetci na svete. A rovnako by nepoužívali mikroténové sáčky na potraviny, ale brali si svoje vlastné. Ďalšia vec, ktorá bola u nej úplne samozrejmá je, že oblečenie, ktoré sa poškodilo, si opravila – prišila gombík, zašila dierku. Teraz sa ľudia zbavujú oblečenia, ako keby bolo zadarmo. Je pravda, že v obchodoch je za dostupné ceny, ale ich výroba je pre našu planétu devastačná. A to platí o každej jednej vyrobenej veci. Nepozerať sa iba na to, koľko stojí, ale aká je jej ekologická hodnota.
Mohli by ste dať našim čitateľom nejaké tipy, ako pristupovať k odpadu zodpovednejšie?
Masívny konzumný život je veľmi jednoduchý a na akúkoľvek zmenu ľudia privykajú ťažšie. Ale keby ste si predstavili, že neexistujú smetiarske autá, ktoré nás NÁŠHO vlastného odpadu zbavia a museli by sme ho skladovať doma? Podľa mňa by všetci postupne prešli na čapovanú drogériu, potraviny, ktoré dokážu kúpiť bezobalovo, nekupovali by vodu v plastových fľašiach, začali kompostovať a pod. Podľa mňa treba začať postupne. Postupne eliminovať odpad, ktorý vzniká úplne zbytočne a iba kvôli nášmu pohodliu. A ono sa to potom rozbehne :) pretože tým jedným krokom, ktorý urobíme, napríklad si vezmeme vlastnú tašku na potraviny, sa zmení naše uvažovanie. A hneď potom nám napadne – aha, ešte toto by sa dalo takto a toto takto. A hneď by bolo okolo nás čistejšie :)
Odpovedať
Zdravím, jednoznačne odporúčam www.kompostujme.sk. Sú to najväčší odborníci čo sa týka kompostovania. Vždy keď som mal nejaký problém, nejasnosti ohľadom kompostovania promptne mi poradili.
Odpovedať
Odpovedať