Slovenská hipoterapeutická asociácia: Hipoterapia je vhodná pre všetky vekové kategórie

Základom hipoterapie je komplexné pôsobenie koňa na človeka – po stránke fyzickej i psychickej. Tento terapeutický prístup využíva na liečenie jazdenie na koni, ktoré pôsobí priaznivo na celý ľudský organizmus. Zvyšuje schopnosť sústrediť sa, ovplyvňuje rovnováhu, zlepšuje fyzickú kondíciu a povzbudzuje duševnú činnosť.

Hipoterapia - doplnková terapia pri liečbe

O hipoterapii a jej účinkoch na zdravie sme sa rozprávali s Mgr. Ivanou Szamaranszkou a Mgr. Alexandrou Kafkovou zo SHA – Slovenskej hipoterapeutickej asociácie.

Prečo je hipoterapia ako terapeutický nástroj dôležitá?

Ak si môžem dovoliť, rada by som otázku preformulovala – Aké výhody ponúka hipoterapia v porovnaní s inými formami terapie? V zásade totiž nejde o terapeutický nástroj, tým môže byť napr. práca s koňom zo zeme alebo samotné jazdenie.

Treba zdôrazniť, že hipoterapia je doplnkovou terapiou. Využíva sa ako podpora pri iných primárnych terapiách – fyzioterapii, psychoterapii, logopédii. U dlhodobých klientov sa však časom dostaneme do bodu, kedy sa ich stav upravil natoľko, že stačí udržiavanie len hipoterapiou.

To, že zostanú práve pri hipoterapii a nie primárnej terapii, je podmienené jednak celostným blahodárnym účinkom na klientovo telo i myseľ a jednak atraktívnosťou druhého terapeuta – koňa.

Prítomnosť koňa je alfou a omegou, odlišuje hipoterapiu od iných terapií. Všetko sa odohráva v prostredí, ktoré je diametrálne odlišné od ambulancií a terapeutických miestností. Klient je vonku, často v prírode, v kontakte s koňmi, inými zvieratami. Kontakt a jazda na koni ponúkajú prežívanie príjemných pocitov. Samotná hipoterapia prebieha formou starostlivosti o koňa, vodenie koňa, jazdenie, polohovanie, voltížne cviky. Väčšinou si klient počas terapie ani neuvedomuje, ktoré všetky svalové partie precvičuje, ktoré schopnosti rozvíja.

K hipoterapii patrí aj starostlivosť o koňa

Keďže kôň je živé zviera a má vlastnú hlavu, dochádza k situáciám, kedy je klient konfrontovaný s vlastnými hranicami alebo pocitmi, ktoré sa väčšinou snaží vytláčať z mysle. Kôň občas zakopne, tiež ho štípu muchy a ošíva sa, vie byť pažravý a ťahať sa za trávou, má choroby a bolesti. To je však materiál na ďalšiu prácu s klientom – ako sa cíti, keď kôň nespolupracuje podľa jeho predstáv, čo s tým vie urobiť, ako sa s tým vysporiadať. Hipoterapeut je tu preňho a pomáha mu prechádzať aj týmto procesom. Sám si zažil všetky tieto situácie a pocity, keď sa učil pracovať s koňom. Tým je bližšie klientovi ako mnoho iných terapeutov, spája ich spoločný zážitok. Zároveň hipoterapeut umožňuje nájsť spoločnú reč s veľkým príťažlivým zvieraťom, akým je kôň. Pre klientov, ktorí sú hendikepovaní, nejakým spôsobom stigmatizovaní, je to obrovská vec, dostanú sa na alebo nad úroveň bežných ľudí, rastie im sebavedomie a sebadôvera.

Aké sú jej účinky na zdravie?

Hipoterapia je liečba prostredníctvom koňa, kedy na klienta pôsobíme celostne – v jednej chvíli ovplyvňujeme fyzickú, psychickú i sociálnu stránku zároveň. Samozrejme podľa problémov klienta je jedna zložka hipoterapie (hiporehabilitácia – fyzioterapia na koni alebo pedagogicko-psychologické jazdenie) vždy dominujúca, ale úplne oddeliť od seba sa nedajú.

V hiporehabilitačnej oblasti využívame predovšetkým krok koňa. Kôň je z celej zvieracej ríše svojím pohybovým mechanizmom človeku najbližší, a preto sed, poprípade špeciálne polohovanie, na zdravom koni pozitívne ovplyvňuje, „napráva“, chybné pohybové vzorce. To sa týka ako klientov s vrodenými poruchami hybnosti, rovnováhy či koordinácie (napr. detská mozgová obrna), tak aj klientov, čo si problémy priniesli zo sedavého zamestnania. Okrem samotného konského pohybu pôsobí na klienta aj teplo koňa, ktorý má vyššiu teplotu tela ako človek, a dochádza k uvoľneniu stuhnutých svalov.

Liečba prostredníctvom koňa

Pokiaľ ide o psychickú a sociálnu stránku, počas terapie zapájame vnímanie, pozornosť, pamäť, predstavivosť, plánovanie. Klient sa učí preberať zodpovednosť za vlastné konanie, prijímať svoje hranice, stáva sa citlivejším k potrebám druhých, učí sa spolupracovať. Počas terapií dochádza k situáciám, kedy sa dostávajú na povrch slabiny klienta. Pri koni je s nimi nutne konfrontovaný a musí hľadať alternatívne formy správania, ktoré budú funkčné, a tie neskôr uplatní i v bežnom živote mimo koní.

Takmer u každého človeka by sme sa vedeli prostredníctvom hipoterapie priblížiť optimálnemu stavu – zlepšenie kondície a držania tela, pohoda mysle, zvládnutie vnútorných konfliktov, úprava komunikačných problémov a iné. Vzhľadom na nedostatok osvety medzi odborníkmi odporúčajú hipoterapiu len pre vybrané závažnejšie zdravotné problémy. Skôr si informácie medzi sebou posúvajú spokojní rodičia.

Ako dlho a akým spôsobom prebieha príprava koňa na hipoterapiu? Môže to robiť každý kôň?

Špeciálne plemeno koňa na hipoterapiu neexistuje. Sú určite plemená koní, ktoré pri výbere preferujeme, no kritériom výberu je predovšetkým klient. Hipoterapeutický kôň by mal prejsť dôkladným výberom a výcvikom. Pri výbere sa zohľadňuje fyzická konštitúcia, pohyb, temperament a charakter. Hneď na začiatku si terapeut musí určiť, s akou klientelou bude pracovať. Pre deti mu stačí nižší, útlejší kôň, pre dospelých a ťažších klientov je nutný silnejší a vyšší kôň. Pohybový prejav je taktiež dôležitý. Chce stimulačného koňa s výraznejším pohybom alebo naopak upokojujúco pôsobiaceho koňa s menej výrazným pohybom? Výzor a farba je otázkou vkusu terapeuta, prípadne je možné ju zapojiť do terapií. Niektoré deti uprednostňujú farebne zaujímavé kone, na jednofarebnej srsti je možné prstom kresliť.

Špeciálne plemeno koňa na hipoterapiu neexistuje

Temperament je druhý dôležitý okruh podmienok. Terapeutický kôň musí byť vyrovnaný, pokojný, trpezlivý, ochotný pracovať, musí mať kladný vzťah k ľuďom. Na terapie prichádzajú klienti s rôznymi prejavmi – plač a krik u menších detí alebo ťažko postihnutých klientov, nekoordinované pohyby končatín, krivé držanie tela. Toto všetko kladie veľké nároky na psychiku koňa ako zvieraťa, ktoré je inštinktívne plaché a unikajúce pred tlakom. Počas výcviku je kôň postupne a v rozumných dávkach zoznamovaný s podnetmi zrakovými, sluchovými, hmatovými.

Terapeutický kôň by mal prejsť aj základným jazdeckým výcvikom, aby poznal jazdecké pomôcky, ktorými s ním budú komunikovať klienti pri terapiách. Samotný terapeutický výcvik prebieha počas celého profesionálneho života koňa, pretože vždy sa objavujú nové, nepoznané podnety.

Nevhodné na terapiu sú vyslúžilé športové a školské kone, ktoré často trpia zdravotnými problémami. Drobné krívanie zo starého zranenia sa prenáša aj na klienta, čo nechceme. Školské kone bývajú často „vyhorené“ a už nemajú chuť ďalej pracovať, s klientmi bojujú alebo apaticky "odkráčajú" terapiu. Dobrý hipoterapeutický kôň musí byť zdravý a v psychickej pohode, inak svoj diskomfort prenáša na klienta.

Stále však treba držať v mysli, že pracujeme so živým tvorom, ktorý má svoje nálady, choroby, môže prežívať bolesť. Preto napriek dôkladnému výberu a výcviku koňa môže pri hipoterapii dôjsť k zraneniu alebo pádu.

Je vhodná pre deti aj pre dospelých?

Áno. Hipoterapia je vhodná pre všetky vekové kategórie. Samozrejme, čím skôr od zistenia diagnózy s hipoterapiou začneme, tým lepšie výsledky vieme docieliť. V hiporehabilitácii odporúčame predovšetkým pri neurologických ochoreniach začínať od 6. mesiaca veku dieťaťa, pretože do jedného roka dokážeme najviac ovplyvniť motoriku dieťaťa vďaka vysokej plasticite mozgu. V Čechách pracujú dokonca už s deťmi od 2 mesiacov. Je treba si uvedomiť, že také malé deti patria výlučne do rúk fyzioterapeuta. Tak, ako vieme pomôcť, dokážeme pri neodbornej terapii aj ublížiť. U takto malých detí sa vyžíva na koni špeciálne polohovanie, ktoré vychádza z fyziologického psychomotorického vývoja detí a je potrebné klásť naozaj veľký dôraz aj na výber správneho koňa.

Hipoterapia je vhodná aj pre malé deti

Pri ostatných diagnózach u detí odporúčame začínať vo veku približne od 2,5 roka, kedy sa ukončil vývin bedrových kĺbov a dieťa môže sedieť obkročmo na koni aj dlhšiu dobu.

Horná hranica neexistuje. Pokiaľ starý človek nie je schopný sa udržať na koni, prípadne jeho zdravotný stav neumožňuje jazdenie, napríklad kvôli vysokému riziku zlomenia krehkej kosti, možno využiť inú formu hipoterapie. Takýto klient môže koňa hladkať, čistiť srsť, vodiť na vodítku alebo mu pripraviť jedlo a nakŕmiť ho. Nie každá hodina hipoterapie musí prebiehať na koni. Aj v oblasti pedagogicko-psychologického jazdenia prebiehajú často terapie s koňom, no nie nutne na koni (pozorovanie koňa vo výbehu, interakcií medzi koňmi, starostlivosť o koňa, pomoc pri výcviku koňa).

Je potrebné na hipoterapiu potvrdenie od lekára?

Áno, i keď záleží od ťažkosti klienta. Pri hiporehabilitácii, kde pracujeme s pohybovými problémami, majú deti veľakrát pridružené diagnózy, potvrdenie od lekára vyžadujeme. Lekár musí stanoviť, či je klient schopný hipoterapiu absolvovať alebo čo vyslovene jeho primárna alebo pridružená diagnóza pri práci s koňom vylučuje.

Na hipoterapiu je potrebné potvrdenie od lekára

Pokiaľ má klient psychické ťažkosti alebo problémy so správaním, učením a po fyzickej stránke je zdravý, odporúčame aspoň potvrdenie od obvodného lekára, že túto terapiu môže absolvovať. Mnohí klienti nechcú byť škatuľkovaní a zamlčia niektoré svoje ťažkosti. Bezpečnejšie je, pokiaľ terapeut vie, aké sú hranice klienta. Sám potom v procese terapie dokáže posúdiť, či vie spolu s klientom tieto hranice posunúť.

Niektorí terapeuti v pedagogicko-psychologickej oblasti pracujú radi s klientom ako "tabula rasa", bez nálepky a ovplyvnenia stanovenými diagnózami. Sami si v procese terapie ohodnotia stav a možnosti klienta. Samozrejme, napríklad pri psychiatrických pacientoch by mal byť terapeut upozornený na obmedzenia klienta – ataky hnevu, riziko ublíženia sebe alebo druhým.

Čo všetko človek na hipoterapiu potrebuje? Musí mať helmu či špeciálne oblečenie?

Na terapiu je vhodné pohodlné oblečenie, v ktorom sa bude klient cítiť príjemne. Nezdá sa to, ale aj pri jednoduchých cvikoch na kráčajúcom koni sa klient môže zapotiť. Oblečenie by nemalo byť šmykľavé alebo príliš voľné, aby sa nezachytávalo do postrojov, a zároveň nie tesné, aby bolo možné voľne sa pohybovať na koni.

Nevhodné sú aj rôzne módne doplnky ako retiazky, prstene, väčšie náušnice, ktoré majú v obľube predovšetkým mladšie dievčatá. Nosenie okuliarov je potrebné zvážiť podľa náročnosti cvikov, resp. nutnosti nosenia pre klienta. Pri určitých cvikoch sa môžu okuliare dať dolu.

Na terapiu sa treba obliecť pohodlne

Klient, ktorý chodí na terapiu už dlhšiu dobu, má často aj jazdecké ambície a chce absolvovať aj špeciálne preteky. Vtedy odporúčame kúpiť riadne jazdecké oblečenie – prilbu, rajtky, sako, jazdecké topánky. Prilba je v určitých pípadoch nevhodná. Niektorí klienti sú ležiaci, vtedy blokuje prilba prirodzený prenos pohybu koňa na chrbticu klienta. Menšie deti s pohybovými ťažkosťami môžu mať také slabé svalstvo, že neudržia vzpriamene hlavu, nieto ešte aj s prilbou. Základom však je bezpečnosť a je nutné vyhnúť sa zraneniu klienta pádom z koňa.

Ako často sa hipoterapia vykonáva? Ako dlho ju treba aplikovať?

Základom je pravidelnosť. Ideálna frekvencia je dvakrát do týždňa. Tým sa zabezpečí kontinuita terapeutického pôsobenia. Dlhodobosť je závislá aj od problému. Pri oneskorenom motorickom vývine stačí dieťa niekedy len „naštartovať“ a dieťa už potom samo normálne pokračuje vo vývine bez nášho vplyvu. Podobne aj pri poúrazových stavoch prebehne rehabilitačná fáza, telo sa vráti do stavu pred úrazom a klient je schopný fungovať aj bez terapií. Na druhej strane sú ochorenia (napríklad detská mozgová obrna, neurologické ochorenia), ktoré vyžadujú dlhodobé, aj roky trvajúce rehabilitačné pôsobenie. Ide často aj o udržovanie dosiahnutých výsledkov. Pokiaľ sa u takých klientov rehabilitovanie ukončí, dôjde k strate nadobudnutých pohybových schopností. Vidno to aj po nútených prestávkach (choroba, dovolenky), kedy musíme opätovne pracovať na dosiahnutí úrovne pred pauzou.

U mnohých klientov je záujem o hipoterapiu taký, že prerastie až do hobby. Viac sa už kladie dôraz na precízne prevedenie cvikov, jazdeckých úloh, efektnosti. Vtedy už hovoríme skôr o športovom jazdení postihnutých. Do úvahy prichádzajú rôzne súťaže ako paradrezúra, paravoltíž, špeciálne preteky pre mentálne postihnutých.

Aké problémy sa dajú hipoterapiou liečiť?

Hipoterapiou môžeme pomôcť pri širokej škále ťažkostí. Tak ako pri iných terapiách, aj v hipoterapii sú určité ochorenia alebo stavy, pri ktorých sa hipoterapia vykonávať nesmie. Spomeniem napríklad horúčku, určité kožné ochorenia alebo nezmierniteľný strach z koní.

Hipoterapia je využiteľná pri širokej škále ochorení

Využiteľná je pri širokej škále neurologických alebo ortopedických ochorení (detská mozgová obrna, skleróza multiplex, skolióza, poúrazové stavy, chybné držanie tela, bolesti chrbta), psychických ťažkostiach (poruchy nálad, závislosti, stresové poruchy, ADHD, poruchy učenia, podpora sebavedomia, autizmus), logopedických ťažkostiach (zajakavosť). Veľmi efektívna sa ukázala byť pri práci s deťmi a dospelými s mentálnym postihom. V zahraničí funguje hipoterapia aj vo väzeniach, kde s divými koňmi pracujú odsúdení násilní páchatelia, a s dobrými výsledkami.

Hipoterapia je výborná forma seborozvoja, preto ju možno využívať aj pri práci s kolektívom, či už s deťmi – v škôlkach, školách, detských domovoch alebo s dospelými – teambuilding.

Kto môže hipoterapiu vykonávať? V praxi je totiž stále bežné, že ju praktizujú aj laici, pretože "je to len vozenie na koni".

Hipoterapiu by mal viesť certifikovaný terapeut. Hipoterapeutické vzdelanie môže získať na kurzoch Slovenskej hipoterapeutickej asociácie. Absolventi kurzu majú ukončené stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie v odbore súvisiacim s výkonom hipoterapie – fyzioterapia, fyziatria, medicína, psychológia, psychiatria, pedagogika, logopédia. Na kurze sa následne špecializujú podľa vzdelania na hiporehabilitáciu alebo na pedagogicko-psychologické jazdenie. V priebehu kurzu sú oboznámení so všetkými aspektmi pôsobenia hipoterapie, nutnými informáciami, ktoré sú nevyhnutné pre výkon hipoterapie. Vyškolený hipoterapeut vie klientovi pomôcť, je minimalizované riziko, žeby klientovi čo i len nevedomky uškodil. Pozná hranice klienta, svoje, i koňa.

Osveta ohľadne hipoterapie je nízka nielen medzi laikmi, ale aj odborníkmi, ktorí stále nevnímajú hipoterapiu ako rovnocennú terapiu pre klientov. Nízka informovanosť o nárokoch hipoterapie na vzdelanie a výcvik terapeuta, koňa a pomocného personálu vedie ľudí k tomu, že svoje dieťa nechajú voziť na koni kdekoľvek. Veď sa len vozí na koni a je to lacnejšie ako hipoterapia. Takéto vozenie klientovi dá minimum. Veľmi často prichádzajú klienti k hipoterapeutom vyslovene s poškodením z bežných jazdeckých areálov alebo koní z niečieho dvora za domčekom. Sú poškodení fyzicky (nevhodný sed či kôň pre daný postih) alebo psychicky (nedôvera, strach, žiadne hranice). Klient alebo rodič dieťaťa by sa mal vždy zaujímať o to, kto sa mu bude počas terapie venovať. Hipoterapeut by mal po správnosti predstaviť seba, koňa, ostatné zainteresované osoby (pomocník), svoju prácu. Vysvetliť, ako sa bude pracovať, aký režim je zavedený pri koni a v areáli. Zaujíma sa o stav klienta, vypýta si aj odporučenie od lekára.

Záujemcom o hipoterapiu odporúčame informovať sa, či daný poskytovateľ má potrebné vzdelanie a terapeut by sa mal bez problémov vedieť preukázať certifikátom od Slovenskej hipoterapeutickej asociácie, ktorý dostane každý absolvent po úspešnom absolvovaní hipoterapeutického kurzu.

Ďakujeme pekne za rozhovor. Zaujala vás hipoterapia a chcete o nej vedieť viac? Napíšte nám svoje otázky do komentárov. Osloviť môžete Slovenskú hipoterapeutickú asociáciu aj priamo prostredníctvom jej webovej stránky.



Publikované dňa: 26.06.2019
Hodnotenie článku:
(92.2%)

Autor článku

Redakcia NašeZdravie

Prinášame vám množstvo zaujímavostí z oblasti zdravia a zdravého životného štýlu. Predstavíme si bežné ochorenia, možnosti ich liečby, ako aj...


Pridať komentár

V tejto kategórií nájdete aj:

O motivačných bambusových kefkách a starostlivosti o ne porozprával Patrik Jakš z Mobake O motivačných bambusových kefkách a starostlivosti o ne porozprával Patrik Jakš z Mobake

Tinka Karmažín: Variť pre deti a motivovať ich v strave je snáď vysoká škola života Tinka Karmažín: Variť pre deti a motivovať ich v strave je snáď vysoká škola života

Tinka Karmažín sa venuje vareniu, pečeniu i zaváraniu a o svoje rodinné recepty sa delí vo svojich knihách i na webstránke. Porozprávali sme sa s ňou o tom, ako sa k vareniu dostala, ako...

Veronika Maťašovská: Vermikompostér sa hodí kamkoľvek, kde produkujeme biologicky rozložiteľný odpad Veronika Maťašovská: Vermikompostér sa hodí kamkoľvek, kde produkujeme biologicky rozložiteľný odpad

O vermikompostéroch a triedení odpadov sme sa rozprávali s Veronikou Maťašovskou zo  Zemito .