Kyselina listová – účinky aj pre tehotné
Obsah článku
- Kyselina listová verzus folát
- Aké má kyselina listová účinky? Na čo je potrebná?
- Kde sa vyskytuje prirodzene?
- Treba brať výživové doplnky?
- Ktoré symptómy sú prejavom jej nedostatku?
- Tri najlepšie hodnotené produkty
- Jamieson Kyselina listová 1000 µg 100 tabliet
- MedPharma Kyselina listová 400 µg 107 tabliet
- FemiBion 800 Kyselina listová a Metafolin 30 tabliet
- Kyselina listová pre mužov, ženy i deti?
- Kyselina listová pre tehotné
- Je nadbytok kyseliny listovej rizikový?
Kyselina a zároveň vitamín? To je kyselina folová, známejšia pod pojmami kyselina listová alebo vitamín B9 (taktiež i kyselina pteroylglutamová, Acidum folicum). Keďže patrí do skupiny vitamínov rozpustných vo vode, nedokáže v tele vytvoriť dostatočné zásoby, a preto je dôležité jej dopĺňanie. Akými spôsobmi sa uskutočňuje? Prečo má taký význam?
Hlavným zdrojom prísunu kyseliny listovej do organizmu nie sú iba potraviny. Výživové doplnky sa taktiež dokážu postarať o jej optimálnu hladinu. Aké sú odporúčané hodnoty? Aké následky môže mať jej deficit alebo nadbytok? Ovplyvňuje kyselina listová plodnosť? Kto ju potrebuje najviac?
Obľúbené výživové doplnky s obsahom kyseliny listovej
Kyselina listová verzus folát
Hovoríme o formách vitamínu B9, ktoré sú bežne považované za rovnocenné. Výsledkom toho je aj ich častá zameniteľnosť. Faktom je, že v ľudskom tele majú odlišné využitie, líšia sa i samotným spracovaním v organizme. Aký je medzi nimi rozdiel?
- Kyselina listová = syntetická forma vitamínu B9 – ľudské telo ju samo nedokáže vytvoriť. Ak ju aj prijme, pred jej samotným využitím ju najskôr musí premeniť do aktívnej podoby, tzn. folátu. Tento proces sa deje predovšetkým v pečeni, pričom je na to potrebný špecifický enzým (MTHFR). Laicky povedané, až premenená verzia je pre telo využiteľná a nevyhnutná.
- Folát = prirodzená, aktívna forma vitamínu B9 – telo ho využíva v nezmenenej forme, avšak nedokáže tvoriť jeho zásoby. Väčšina sa z organizmu vylúči do 24 hodín (močom a stolicou). Pravidelný príjem kyseliny listovej by tak mal byť nutnosťou. Nachádza sa v mnohých potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu.
Aké má kyselina listová účinky? Na čo je potrebná?
- Je esenciálnou látkou pre normálnu syntézu DNA.
- Nevyhnutná pre procesy bunkového delenia a rastu – najmä pre erytrocyty v kostnej dreni.
- Má dôležitú úlohu pri syntéze nukleových kyselín a fosfolipidov.
- Podieľa sa na správnom vývine neurálnej trubice v embryonálnom období.
- Zabraňuje výskytu vrodených chýb u detí.
- Súvisí s rastom bielych krviniek, pomáha regulovať imunitnú reakciu na alergény.
- Znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Kde sa vyskytuje prirodzene?
Kyselina listová v potravinách predstavuje ideálny spôsob dopĺňania vitamínu B9. Dôležité sú hodnoty, podľa ktorých je možné zostaviť jej ideálny príjem. Už z názvu vyplýva, že vysoký obsah bude mať najmä listová zelenina, zdrojom sú i niektoré druhy vnútorností, hovädzie mäso, zelenina, ovocie, strukoviny, kvasnice, pšeničné otruby, celozrnné výrobky, kôrovce a i.
Podľa potravinovej databázy Výskumného ústavu potravinárskeho vám ponúkame prehľad vybraných druhov potravín (na 100 g), pri ktorom je uvedený obsah kyseliny listovej, resp. folátu (v µg):
paradajky | 203 | banán | 55 |
reďkovka | 192 | celozrnné a grahamové pečivo | 50 - 90 |
špenát | 164 | sójová múka | 200 |
pór | 103 | droždie (čerstvé) | 1250 |
kel | 85 | vlašské a lieskové orechy, arašidy | 70 - 100 |
sója, fazuľa | 240 | morčacia, kuracia pečeň | 559 |
maliny | 150 | bravčová pečeň | 121 |
čučoriedky | 126 | žĺtok | 83 |
Treba brať výživové doplnky?
Keďže je príjem kyseliny listovej v rozvinutých krajinách nižší ako sa odporúča, vo vybraných štátoch sa schválila tzv. fortifikácia = jej pridanie do zvolených druhov potravín. U nás sa týmto spôsobom obohacujú niektoré rastlinné nátierkové tuky, cereálne výrobky, jogurtové nápoje, džúsy.
„BIO kyselina listová“, teda ak môžeme tento vitamín prirodzene sa nachádzajúci v niektorých druhoch jedál tak nazvať, predstavuje u mnohých nedostatočnú formu prijímania. Najmä ľudia s určitými chorobami krvi, pečene, postihnutí lupienkou, alkoholici či osoby pravidelne užívajúce lieky majú tendenciu trpieť jej nízkou hodnotou. U nich je zvyšovanie Acidum folicum prostredníctvom stravy nepostačujúce.
Ktoré symptómy sú prejavom jej nedostatku?
Deficit kyseliny listovej môže viesť k vzniku niekoľkých patologických procesov. Preto je jej suplementácia dôležitá, obzvlášť pred plánovaním otehotnením, ako aj počas prvých týždňov gravidity (dôvody uvádzame nižšie). Nedostatok sa však nedotýka iba tematiky tehotenstva. Ak má kyselina listová hodnoty v krvi nízke, následkami sú:
- zhoršenie krvného obrazu, anémia,
- zvýšená hladinu homocysteínu v krvi (podobne ako cholesterol sa podieľa na vzniku či rozvoji aterosklerózy),
- hnačka,
- vredy v ústach, peptické vredy,
- vypadávanie vlasov, prípadne i šedivenie (kyselina listová na vlasy pôsobí regeneračne),
- poruchy rastu a optimálneho vývoja detí,
- spontánny potrat, predčasný pôrod.
Tri najlepšie hodnotené produkty
Kyselina listová pre mužov, ženy i deti?
Jej maximálny denný príjem závisí od niekoľkých faktorov. Sú nimi najmä vek a plánovanie tehotenstva (prípadne niektoré druhy ochorení). Odporúčania sa v zahraničí môžu líšiť i niekoľkonásobne. U nás platia nasledovné:
- Kyselina listová u detí – množstvo 65 µg za deň cca od jedného roka, postupne sa hodnoty zvyšujú na 150 - 200 µg u detí v predškolskom a školskom veku. Počas dospievania to môže byť až 300 µg denne.
- Kyselina listová u mužov a žien neuvažujúcich o tehotenstve – množstvo 200 – 400 µg za deň.
- Kyselina listová pred tehotenstvom (aspoň 1 mesiac pred, pokojne aj 3 mesiace) – množstvo 600 µg denne.
- Kyselina listová v tehotenstve – množstvo 600 – 800 µg za deň (max. 1000 µg suplementácie denne).
Kyselina listová pre tehotné
Z veľkého množstva vykonaných štúdií jednoznačne vyplýva, že kyselina listová pred otehotnením, ako aj počas prvého trimestra gravidity výrazne pomáha k správnemu vývinu embrya a následne i k vývinu dôležitých orgánov bábätka. Podľa Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb môže budúca matka pomôcť sebe i dieťaťu, ak užíva kyselinu listovú aspoň mesiac pred počatím a počas prvých troch mesiacov tehotenstva.
Jej dostatočný príjem zabezpečí rýchly rast buniek placenty. Riziko defektov neurálnej trubice u dieťaťa sa tým zníži o 50 - 70 %. Menej pravdepodobný je tiež výskyt rázštepu pery, podnebia či dokonca chrbtice, eliminované sú i vývojové poruchy močových a pohlavných orgánov, niektoré druhy srdcových chýb.
Kyselina listová a 2. trimester? V tomto období už nie je nutné dopĺňať výživu B9 v tabletkách. Keďže ovplyvňuje vývin plodu predovšetkým v prvých týždňoch, od 13. týždňa lekári zvyknú odporúčať iné spektrum vitamínov a minerálov (záleží však od samotného priebehu gravidity). Ak sa pýtate, či musí byť kyselina listová na predpis, tak odpoveď znie nie. Avšak napr. Acidum folicum tbl. dostanete výhradne na recept.
Je nadbytok kyseliny listovej rizikový?
Aj keď sa ohľadom tohto tvrdenia názory líšia, zistilo sa, že pečeň má schopnosť metabolizácie kyseliny listovej na folát obmedzenú. V praxi to znamená, že jej syntetizovaná nepremenená forma (nie folát) sa vracia späť do krvného obehu. Aké sú následky? Prečo sa neodporúča prekračovať jej odporúčanú dennú dávku?
- Kyselina listová môže maskovať nedostatok krvotvorného vitamínu B12. Ten je obzvlášť dôležitý u pacientov trpiacich pernicióznou anémiou. Ochorenie má rovnaké symptómy ako nedostatok vitamínu B9 – únava, malátnosť, bledosť, brnenie v končatinách, úbytok hmotnosti. Ak sa príznaky dostavia, dôležité je vylúčiť anémiu ako prvú v poradí. Inak hrozí zhoršenie zdravotného stavu kvôli neskorej diagnostike.
- Prekročenie odporúčaných dávok by mohlo byť nebezpečné pre pacientov s rakovinou hormonálneho pôvodu (napr. rakovina prsníkov, prostaty).